Nebojte sa požiadať o pomoc či už rodinu, priateľov alebo odborníkov. Rozprávajte sa o svojich pocitoch s tými, ktorým dôverujete. Mnohým ľuďom pomáha aj rozhovor s niekým, kto si prešiel podobnou stratou – zistíte tak, že to, čo prežívate, je prirodzené a že v svojom smútku nie ste osamotení. Ak nemáte vo svojom okolí nikoho, s kým by ste sa mohli porozprávať, zvážte kontaktovanie podporných skupín alebo linky dôvery; požiadať o podporu nie je slabosť, ale naopak znak odvahy v ťažkej situácii.
Popri emočnej bolesti nezabúdajte starať sa aj sami o seba. Doprajte si aspoň základný odpočinok – skúste sa pravidelne najesť, napiť a spať, aj keď to môže byť ťažké. Krátka prechádzka na čerstvom vzduchu alebo iná drobná rutina (napríklad uvariť si čaj) vám môže pomôcť zvládnuť deň po dni. Prijmite pomoc od okolia pri bežných činnostiach, ak ju ponúkajú – či už ide o navarenie jedla, postaranie sa o deti alebo vybavenie nákupu. Netlačte na seba, aby ste „už boli v poriadku“ – smútok nemá pevný časový rámec a každý potrebuje inak dlhý čas na zahojenie.
Ak cítite, že je toho na vás priveľa a váš smútok sa časom nezmierňuje alebo vás úplne ochromuje, zvážte vyhľadanie odbornej pomoci. Psychológ alebo terapeut so skúsenosťami so stratou vám môže poskytnúť bezpečný priestor na vyjadrenie vašich pocitov a naučiť vás stratégie, ako bolesť postupne spracovať. Niektorým ľuďom pomáha aj podporná skupina pozostalých, kde môžu zdieľať svoje skúsenosti a vzájomne sa posilniť. Pamätajte, že požiadať o pomoc je úplne v poriadku – nemusíte niesť ťarchu smútku sami.